Ohlasy od účastníkov kurzu Cesta do Štastia z celého sveta

Čo povedala o kurze Tejasaji ktorá ho vedie: „Opakovane navštevuje jednodňový kurz, kým nie ste šťastní bez dôvodu. Kým sa tam nedostanete, mali by ste kurz opakovať. Kým sa tam nedostanete, pokračujte ďalej. Rôznorodosť je to, čo vaša myseľ potrebuje. Čo potrebujete vy, je posun - zmena. Ak niečo robíme opakovane, potom dôjde k posunu. Keď budete skákať od jedného k druhému, nepôjdete ani v jednej veci do hĺbky. Mozog potrebuje nové neurónové stopy / to znamená posun! Toto je možné, keď opakovane robíme na zmenách v mozgu. Preto stále pokračujeme v splnových meditáciach. Darom bude, keď dostanete rozmanitosť (modlíte sa za naplnenie svetských potrieb). Vaša svetská potreba, ktorú chcete mať naplnenú, sa bude vždy meniť, to je tá rôznorodosť, ktorú dostanete. Ostatné zostane to isté. Splnové meditácie a jednodňové kurzy sa budú opakovať. Zamerajte sa na svoj rast, posun - zmenu a dar. Potom problémy zmiznú. “ Tejasaji

°°°°°

Chcem sa podeliť o to, čo sa mi dialo po kurze Cesta do šťastia. Na septembrovom kurze vo mne najintenzívnejšie rezonovala téma necitlivosti. Začalo sa to uvedomením si ako necitlivo sa správam k svojmu malému synovi. Ako často kričí MAMÁÁÁ keď som zase a znova ponorená do mobilu a niečo si tam čítam alebo píšem správy pričom mu nevenujem pozornosť. Keď príde a povie “Toto bude tam!” a vezme mi mobil z ruky a na špičkách postavený ho uloží tak vysoko, ako sám dočiahne. Potom som si uvedomila ako zaobchádzam s telom môjho dieťaťa. Ako ho nútim jesť, keď už to odmieta, ako ho rýchlo a zbrklo obliekam a pchám mu silou ruku do rukáva alebo nohu do topánky, keď sa niekam ponáhľame. Hneď na to som videla obrazy ako zaobchádzam s vlastným telom, ako často ignorujem pocit únavy, smädu či hladu a pracujem ďalej. Ako dar som si v septembri želala vyliečenie fyzického tela, konkrétne odstránenie bolesti v krčnej chrbtici a v bedrách. Na druhý deň po kurze som aj s malým takmer dvojročným synom cestovala k rodičom a tam sme pravdepodobne z jedla niečo chytili. Najprv vracal on počas celého dňa. Potom začalo byť zle aj mne. Bolo mi tak zle že som nevedela či budem vracať alebo sedieť na WC s hnačkou ale dva dni sa ani jedno z toho neudialo. Cítila som sa ako otrávená pričom som to zo seba nevedela dostať. Mierna úľava prišla počas ďalšej noci v podobe hnačky. Ďalšie dni som mala chuť od únavy len spať. Tri ďalšie dni som vôbec necítila hlad a takmer nič som nejedla hoci myseľ už bola v strese že predsa len niečo zjesť treba. Celé toto trvalo takmer dva týždne, kým som si nespomenula, že mám poukážku na ajurvédsku masáž ktorú som dostala ešte na Vianoce. V tom som pochopila ako si nedokážem dopriať sama sebe odpočinok a čas pre seba, ako nevyužívam to čo mám k dispozícií. Po masáži prišla veľká úľava a konečne aj príval energie. Liečenie môže prebiehať aj takto.

Okróbrový kurz bol pre mňa veľmi silný. Počas záverečného procesu ako sme rozjímali nad 7 aktivitami mysle som cítila pri každej téme aktivitu v inej časti mozgu. Bolo to ako vřtanie a potom ako zametanie a rôzne vibrovanie. Teraz cítim ako mi vibruje siedma čakra a mám akoby spomalené vnímanie času a cítim vnútorný kľud.

Som vďačná, že mám príležitosť a pomáham spoluorganizovať Cestu do šťastia. Uvedomujem si aké je dôležité aby sa týchto kurzov účastnili hlavne matky čo majú malé deti lebo ak je matka šťastná a jej myseľ je kľudná je šťastná aj celá rodina.

Zuzana - Slovensko

°°°°°

6.8. som sa zúčastnila 2. kurzu Cesta do šťastia. Prvé dva dni po kurze som bola nabitá energiou, pociťovala som radosť a eufóriu. Na tretí deň som sa ráno prebudila s bolesťou hlavy a nervozitou. Okolo obeda sme s rodinou vycestovali. Nikdy som nemala rada, keď sa niekto hádal, alebo na seba kričal. A v poslednej dobe moje deti, počas každej dlhšej cesty v aute, sa iba hádali, robili si zle, podpichovali sa a takto tomu bolo aj teraz.

Asi po hodine cesty, keď sa tie hádky už nedali počúvať, som sa ocitla v pocite úplnej beznádeje a bezmocnosti. Nedokázala som na deti nijak reagovať, ani dohovárať, ani povzbudzovať aby ešte chvíľu vydržali, ani kričať. Nič, bola som tam iba ja a bezmocnosť, tiekli mi slzy, bola som ako paralyzovaná.

Po nejakom čase (asi hodine) som si uvedomila, že sa deti stále hádajú a intenzita sa ešte vystupňovala, ale mňa sa to už nedotýkalo. Počula som len hlasy akoby z diaľky, vo vnútri ticho, mier, žiadne myšlienky.

Zaznamenala som aj zmenu, deti boli na spiatočnej ceste v pohode a aj keď sa občas pochytili, tak v mojom vnútri na hádku nič nereagovalo.

Už to bude týždeň a stále to pociťujem rovnako. Rozprávam sa s ľuďmi, na ich otázky odpovedám bez premýšľania, v mysli ticho, myseľ nevytvára žiadne príbehy, žiadne hry, ani sa to vlastne nedá opísať. Je to úžasný pocit. Ďakujem za tento nádherný darček. Lydka - Slovensko

°°°°°

"Kurz bol štrukturovaný, intenzívny, k veci s jednoduchými a zrozumiteľnými príkladmi. Počas neho som si uvedomila ako som sa naučila od mojej mamy všetko a všetkých posudzovať aj kritizovať. Bolo to odo mňa voči druhým necitlivé. Po kurze cítim spontánne chvíle bezdôvodnej radosti a oveľa menšiu potrebu rozprávať. Myseľ sa stíšila a prevláda vnútorný pokoj. Všetko akoby sa spomalilo. Už nemám takú silnú potrebu neustále rozprávať. Akoby ani jedna bunka v mozgu nezostala na svojom mieste. Deje sa okolo mňa veľa priaznívých vecí. Zažívam viac otvorenosti a láskavosti. Zuzana - Slovensko

„Počas kurzu som si uvedomila, ako som túžila žiť život a ako mi bránilo moje vlastné utrpenie. Dokážem vycítiť utrpenie druhých a hľadať pre nich riešenia, ale do svojho utrpenia sa mi moc nechce.“ Pri jednom dýchaní som prežila let orla, bola som voľná a šťastná ako vták.

Zdieľanie po kurze: Po kurze som sa večer cítila unavená, tak som išla spať. Ráno som sa prebudila s neuveriteľnou radosťou do života :-) Je to neuveriteľný pocit vnútorného mieru, naplnenia. Po dlhej dobe som chcela bežať do života a kričať, že som šťastná. Moje srdce pretekalo láskou, súcitom a radosťou z bytia. Stála som na prechode a len tak som sa smiala a dokonca nahlas. Stretol som pána so psom a pes po mne obzeral, až kým nezastavil pána. Uvedomila som si, ako priťahujem pozornosť - ako zo mňa preteká radosť zo života. A takto prispievam. Napríklad moja známa mi dala po telefonickom rozhovore spätnú väzbu: "ráno som sa prebudila s bolesťou brucha a po telefonickom rozhovore s Tebou sa cítim skvele, akoby sa všetko rozpustilo." Som neuveriteľne vďačná za dary, ktoré som dostala a za transformáciu mozgu - nevďačnosť uvedomenie. Veľmi sa teším na ďalší kurz. Ďakujem vám všetkým. “ Zuzana - Česká republika

°°°°°

“Chcela by som sa podeliť o zmenu, ktorá sa mi udiala po jednodňovom kurze v Prahe. Je vo mne absolútne ticho, nič neriešim, nehodnotím ... všetko vo mne sa nejako „spomalilo“ konám automaticky ... som v hlbokej pokore, mám vnútornú radosť zo všetkého, ... je to neopísateľný mier, harmónia ... Ďakujem. Neviem vyjadriť dostatočnú vďačnosť.” Eva - Česká republika

°°°°°

"Počas procesu 3.7. som nič necítil, ale veľa som si uvedomil. Počas tohto víkendu, ktorý je pre mňa pokračovaním, cítim vo vnútri takú láskavosť a pokoj, lásku. Veci sa mi dejú takmer zázračne. Stále existujú staré vzorce strachu a paniky, ktoré vyjdú v momente psychického vyčerpania a keď neviem, kam mám ísť. Ale Božské ma stále vedie k cieľu. Ďakujem." Martin - Česká republika

°°°°°

„Uvedomujem si ako vytváram príbehy. Už mi neprinášajú stres, ale zmenšujú sa, keď ich pozorujem. Stará energia a pripútanosti k týmto príbehom sa rozpúšťajú." Don - USA

°°°°°

Počas záverečnej kontemplácie na záver celého dňa, 3. júla 2019, som so zavretými očami cítil ako mi začala mäknúť tvár a bola stále mäkkšia. Bol to nepretržitý proces počas celej záverečnej meditácie. Mal som silné nutkanie zdvihnúť ruky a dotknúť sa miznúcej tváre. Bol som si istý, že som bez tváre. Nedotkol som sa ani svojej tváre, ani moja tvár nezmizla, ale zážitok bol jasný.

Počas celého dňa sa mi čas zastavil. Deň som vnímal ako celý mesiac. Stále sa cítim tak, akoby som prišiel späť z celomesačnej dovolenky, ktorá sa konala minulú stredu. Želám súcit všetkým bytostiam aj sebe nech máme radosť zo života. Nech mnou preteká vrúcna, úprimná a pravá vďačnosť plná svetla a nech osloví všetkých, ktorí sa podieľali na realizácii procesu z 3. júla 2019 Orhan Asaf - Turecko

°°°°°

"Bolo to magické a otvorilo mi to oči." - S.R. - USA

°°°°°

" Po 1-dňovom procese 3.7. v Tampere vo Fínsku už viac necítim úzkosť. Celý môj život cítim úzkosť. Pokiaľ si pamätám, bolo v mojom vnútri pod povrchom niečo, ako nepríjemný pocit, ktorý som chcela zo seba "striasť". Mojím "druhým menom" bolo utrpenie. Mnoho rokov som aktívne pracovala na svojich programoch, ale stále som uprostred pôvabu a krásy cítila túto úzkosť a radosť neprúdila prirodzene. V lete sa veci začali meniť a po 1-dňovom kurze v Tampere som mala v hlave tieto slová: "Už žiadne utrpenie ani nenávisť!" Vždy som v sebe nosila zranenie a vďaka tomu som bola neustále ostražitá, že už sa nikdy viac nezraniím. Keď žijete takýmto spôsobom, prirodzene nemôže byť v takom živote radosť. V žiadnej oblasti života. A to som posledný rok videla jasne. Bola som si toho vedomá. Ale teraz je ten nepríjemný, smutný pocit preč. Teraz cítim život oveľa ľahší a jednoduchší. Radosť a sila prirodzene povstávajú z vnútra. Blízke vzťahy sú teraz na úplne inej úrovni než pred rokom. Zažívam ľahkosť prítomného okamžiku, radosť a vďačnosť. Ďakujem Titta z Fínska

°°°°°